14.4.2017

Pobyt na samostatnej izbe mi výrazne prospieva, dnes už som spal, ako sa patrí. S tým ide ruka v ruke aj zlepšené papanie, mliečko hltám jedna radosť. Poobede som sa síce trochu pogrckal, ale to bolo len mlieko, ktoré som neprehltol. Od rána som nekakal, zadarilo sa mi, až keď prišiel ocino. Asi miesto pozdravu :)

A veru bola to poriadna nálož v plienke! Mám však veľmi zaparenú ritku, preto ma musí maminka po každom kakaní pekne vyumývať v lavóriku. Viete, aké je to ťažké, keď som naviac pripojený na infúzne hadičky? S ocinovou pomocou to však ide oveľa ľahšie. Škoda, že tu s nami nemôže bývať celý deň, to by bola parádka.

Po umytí mi ritku očistia ešte roztokom manganistanu draselného a natrú hojivou mastičkou, takže by sa to malo časom zlepšovať. Príkrmy zatiaľ nebudem dostávať, doktori sa boja, aby sa mi nenarušil prišitý kúsok hrubého črievka. Takže na kašu a podobné dobroty budem musieť počkať asi až do utorka.

Trochu začína blbnúť centrálny venózny katéter, ktorý mam zavedený cez krčnú tepnu. Už dva z troch otvorov sa upchali, preto mi aj pípal infúzny prístroj. A zrejme neostáva veľa k tomu, aby sa upchal aj posledný otvor. To bude potom zaujímavé, keďže ešte stále musím dostávať infúzie a antibiotiká. Asi mi budú musieť katéter vymeniť, čo nebude vôbec sranda, keďže ho mám prišitý stehmi ku koži.

S maminkou sa neustále ľúbime, viete, aké je to super môcť vedľa nej ležať na posteli? Keď si ma objíme, som ako v siedmom nebi. Viem sa k nej pritúliť a úplne nerušene zaspať. Už sa teším, keď budeme doma a budeme môcť takto tráviť každý deň.