20.4. - 1.5.2017

Prvý víkend po návrate z nemocnice bol náročný. Trošku sa mi zvyšovala teplota, kde-tu som grckal a hlavne ma stále trápia veľké bolesti pri kakaní. Naštastie teplota nebola nejak veľmi vysoká a na grckanie bol vždy nejaký objektívny dôvod. Ale v noci to majú rodičia so mnou poriadne náročné, budil som sa skoro každú hodinu so srdcervúcim plačom.

Jedným z hlavných dôvodov bolesti bola aj moja poriadne zaparená ritka. Tá sa postupne zlepšovala a zaparenina mizla, až sa jedného dňa zrazu vrátila v plnej sile. Dôvodom boli zrejme nové pampersky - tie majú totiž iné zloženie a veľa rodičov sa na ne sťažuje. Takže tatino upaľoval do obchodu po inú značku. Najnovšie používame plienky Babylove a sú úplne v pohode. Ošetrovanie takého zadočku je veru poriadne náročné. Maminka ma musí po každom kakaní umyť pod vlažnou vodou, potom ošetriť zapareninu repíkovým čajom, nechať voľne preschnúť a nakoniec ponatierať mastičkami. Riadna fuška veru...

V prepúšťacej správe z detskej chirurgie sme mali napísané, že sa máme do 3 dní hlásiť u pediatričky. Tak ma maminka zasa raz pekne vyobliekala a vyrazili sme na cestu. Pani doktorka bola rada, že mi dobre dopadla operácia a bola spokojná aj s operačnou ranou. Stále hovorila, aký som bojovník a ako som to skvele zvládol.

Doma sa často hrávam na zemi a len tak si lozím. Dostanem sa už všade kam sa len dá. A niekedy aj tam, kam sa nedá, ale kam ma to ťahá najviac - napríklad k notebooku položenému na zemi, diaľkovému ovládaču od telky či k mobilu. Niekedy s ockom len tak blbneme, veď si kuknite video.

V utorok nás prišli pozrieť tety z Centra včasnej intervencie. Hovorili maminke a ockovi ako ma majú kŕmiť, keďže som zasa začal trucovať a odmietať jedlo. Jedna z tých milých dám je špeciálna logopedička z Kramárov, ktorá sa venuje práve predčasne narodeným deťom. Ja síce ešte nehovorím, ale to neznamená, že mi nemôže pomôcť - špecializuje sa totiž aj na správne prehĺtanie u kojencov. Uvidíme, ako jej rady zaberú do budúcna. Každopádne si ju pridávame do zoznamu špecialistov, ktorých musíme pravidelne navštevovať.

V piatok sme šli na chirurgickú kontrolu na Kramáre k môjmu operatérovi. Prvýkrát mi robili takzvané hegarovanie, čo je vlastne rozširovanie konečníka. Robí sa to asi 20 centimetrovými železami rôznych hrúbok, ktoré vám doktor napchá do zadočku. Poviem vám, nič príjemné. Našťastie sa mi operované hrubé črievko zatiaľ hojí v pohode a priechodnosť nebola narušená. Takéto rozširovanie budem musieť podstupovať aspoň raz do týždňa najbližšie 3 mesiace.

Včera ma prišla pozrieť maminkina kamarátka Erika. Hrali sme sa spolu, rehotali, plakali aj prechádzali. Akonáhle sa dostanem do kočíka a niekto ma nezabáva, veľmi rýchlo zaspím, takže si mohli baby aspoň riadne poklebetiť. Po návrate z prechádzky sa dokonca Erika odvážila ma nakŕmiť a celkom jej to aj šlo. Všaaaaak treba nacvičovať :D

A nakoniec najväčšia novinka: 1. mája mi maminka na mojom bodinku a v slinkách našla trošku krvičky. Kukla do úst a na jej prekvapenie - kde sa vzal tu sa vzal - zúbok sa mi vyklubal :)