Máj 2017

Máj bol veľmi dlhý a náročný mesiac. Je toho tak veľa, čo sa dá povedať. Začnime zdravotnou stránkou. 25.5. sme boli na očnom a robili mi dokopy 5 rôznych vyšetrení. Boli náročné a bolestivé, veľmi som plakal. Veď nie je nič príjemné, keď vám rozťahujú svorkami viečka a háčik vám pchajú za oko. Ale záver je nadmieru pozitívny - nemám ani dioptrie, ani neškúlim, aj sietnica je v poriadku. A pritom vyhliadky neboli ružové - po takej závažnej retinopatii nedonosených, akú som mal ja totiž väčšinou detičky končia s 15timi dioptriami. Lenže mňa maminka pravidelne kŕmi mrkvou, takže mám zrak ako rys ostrovid :) A ďalšia kontrola je až o pol roka.

26.5 som bol s maminkou na chirurgii. Pán doktor Králik bol taký rád ako je na tom moje kakanie, že už stačí, aby sme na kontroly chodili len raz za mesiac. Absolvoval som tiež kontrolu kĺbikov. Ďalší dobrý výsledok - sú absolútne v poriadku a na ďalšie kontroly už ani netreba chodiť. No a nakoniec sme zašli za mojou obľúbenou fyzioterapeutkou Tonkou. Keďže som dlho kvôli operácii nemohol cvičiť, som pohybovo trošku pozadu. Alebo lenivý :) Preto maminke ukázala nové cviky, ktoré ma majú povzbudiť v štvornožkovaní.

Zlepšila sa mi aj tá moja vyparená riťka. Zistili sme totiž, že ju spôsoboval rast mojich zúbkov. Najnovšie už mám vonku 4 poriadne veľké tesáky, ktoré s radosťou zatínam do rodičov ako upír. Naviac sa 2 ďalšie zúbky klubú a je možné, že do pár týždňov pribudnú ďalšie.

Akonáhle vyšli zúbky, začal som vymýšlať s papaním. Tatino sa mi smeje, že som ako Lidl - každý týždeň som na niečo iné :) Najskôr som sa šiel potrhať za zelinovými príkrmami a teraz ich nechcel ani vidieť. Potom som bol týždeň ako opica - samé banány. Potom zajac - mrkva. No a najnovšie nedám dopustiť na vanilkové jogurty a kašičky. Maminka ma núti zeleninku papať aspoň na obed, ale je to boj. Útechou jej môže byť, že priberám. Najnovšie mám už 6,2 kg, čo je mesačný prírastok takmer 400 gramov. Takže maminka robí všetko správne.

Tí, čo ma sledujete od začiatku viete, že som sa narodil 19.5. 2016. No a tento rok som teda oslavoval svoje prvé narodeniny. Rodičia mi naviac oslavu spojili so svätým krstom. Zišla sa celá rodina a oslavovali sme. Fotky sa však ešte len vyrábajú, pridáme ich na blog neskôr. Podostával som stráááášne veľa krásnych darčekov a chcem sa týmto všetkým veľmi pekne poďakovať nielen za hračky a vecičky, ktoré som dostal, ale aj za pomoc s prípravou oslavy. Ďakujeme.

Po regenerácii z operácie sme mohli konečne začať chodiť po návštevách, skoro každý víkend sme boli niekde inde. Je to super, že sa už nemusím obávať RS vírusu a môžem sa stretávať aj s mojimi bratrancami a sesternicou. Minulý týždeň však bol dosť smutný. Zomrel mi totiž prastarký a tak sme šli na pohreb do Kunešova naposledy sa s ním rozlúčiť. Ešte teraz mám v živej pamäti, ako si ma v januári zobral do náručia a hovoril mi bábika. Budeš nám chýbať prastarký...

Starkého šéfka má malého chlapčeka Aďka. Ten mi dal takého fungujúceho malého psíka, ktorý hrá. Zaslúžil som si ho za statočnosť po operácíí a pobyt v nemocnici. Minulý víkend sme sa sním stretli a mohli sme sa vidieť a spoznať. Veľmi nás tešilo a ďakujeme veľmi pekne za krásnu hračku.

31.5. ma prišla pozrieť a strážiť teta Erika. Doniesla mi aj darček k narodeninám - hryzadlo so zubnou kefkou. Dentálna hygienička totiž mamine odporučila, aby mi už začala umývať zúbky. Ale hlavnou Erikinou úlohou bolo robiť opatrovateľku, rodičia si totiž vyrazili do mesta. Mali na to fakt dobrý dôvod, ocino totiž požiadal maminku o ruku. A ona samozrejme súhlasila. Takže plánujeme svadbu. Juhúúúú :)

A na záver zopár videí...

Ja, gitarista:

Ponožka je najlepšie jedlo:

Mám novú ohrádku:

S maminkou je fakt sranda:

Takto sa premávam po byte: