September 2017

September bol cestovateľský mesiac, boli sme hneď na troch miestach. Najskôr som bol pozrieť babku a dedka v Púchove. Tam je super, že mám pre seba celú veľkú izbu, v ktorej sa môžem hrať. Napríklad s tabletom:

A v podstate mám k dispozícii aj celý dom, po ktorom sa môžem premávať hore-dolu. A to doslova, lebo už viem bez problémov loziť aj po schodoch. A po pár takých výstupoch sa niekedy tak unavím, že takto sladko zaspím:

Ale ešte lepšie je to, keď mám v objatí moju nádhernú a starostlivú maminku. Pri nej sa cítim v pohode a v bezpečí, presne ako to také malé bábo ako ja potrebuje. A hoci maminku často nervujem svojim vymýšľaním blbostí, ona ma napriek tomu miluje najviac na svete.

Celkom pekne som sa tiež naučil sedieť v nákupnom košíku, konečne nemusíme do obchodu chodiť s kočíkom. Akurát že chcem stále obžúvať reťaz, ktorou sú košíky spojené a mamina mi to z neznámych dôvodov nechce dovoliť. Vlastne, tie dôvody sú celkom zjavné - je tam kopa baktérií - ale vysvetlite to drobcovi, ktorému idú zuby a furt potrebuje niečo ohlodávať.

Po Púchove nasledoval výlet do Čiech. Tatino tam mal pracovné jednanie a mohol nás zobrať zo sebou, tak som prvýkrát využil môj nový pas. Bývali sme v starej usadlosti prerobenej na pekný hotel a mali tam dokonca aj cicku. A pravidelný čitateľ blogu už vie, že zvieratká ja stráááášne milujem. A je jedno, či je to havko alebo mačička, hlavne, že sa to hýbe a môžem sa s nimi hrať. Takto sme napríklad spolu papali:

Chvíľu som sa s cickou aj mojkal a snažil sa ju hladkať, ale nemala so mnou veľkú trpezlivosť. Po chvíli začala byť nepríjemná a mrzutá a radšej zdrhla na strechu. Najradšej by som tam za ňou vyliezol, ale rodičia ma nechceli pustiť, vraj je to príliš nebezpečné :) Dúfam, že čoskoro si kúpime vlastnú mačku a tá už odomňa nebude tak utekať. Mimochodom, keď už hovoríme o zvieratkách, takto som sa zasa šiel zblázniť z havka na ulici:

No a keď zrovna nie sú poruke žiadne živé zvieratká, uspokojím sa aj s plyšovou opicou:

Ďalšou mojou záľubou sú tablety a notebooky všetkého druhu, aj za nimi sa idem potrhať. Neverili by ste, akou sú pre mňa motiváciou. Dokonca som sa kvôli nim naučil úplne sám vyliezť na posteľ:

A keď už na nej som, premením tablet na hryzadlo a takto sa doňho pustím:

S notebookom to nie je o nič iné, tiež mi ľahko padne za obeť. Je až neskutočné, aké odolné počítače vyrába Apple - prežijú aj takú kalamitu, akou som ja, moje zúbky a hlavne moje sliny, ktorých púšťam na litre :)

Ďalšia novinka - stáva sa zo mňa malý zlodej. Našťastie sa zatiaľ obmedzujem na krádeže jedla. Keď mi rodičia navaria papu len pre mňa - tú nechcem a furt na ňu frflem. Ale akonáhle zbadám, že maminka papá keksík, už aj so pri nej a musí mi z neho dať. No ale veď aj doktorka vravela, že nech mi rodičia dávajú, žo mi chutí, lebo som chudý. Tak nech ma pekne vykrmujú sladkosťami :)

Rodičia majú zo mňa radosť, keďže som krásne a šťastné bábo. Naviac pomerne samostatné - bez problémov sa viem hrať aj celé hodiny. Každú hračku poriadne preskúmam rukami a ochutnám ústami. Paradoxne najradšej mám úplne obyčajné veci, ako je napríklad vešiak, to je môj najlepší kamarát. Ale ani sofistikovanejšie hračky nie sú na zahodenie:

Lenže nie vždy pekne sedkám a hrám sa. Oveľa častejšie lozím po byte a robím neplechu, napríklad otváram šuflíky v kuchyni, ohrýzam šnúrky na topánkach, privieram si prsty do dverí, prípadne sa snažím vliezť do záchodovej misy. No a keďže niektoré vylomeniny už začínali byť nebezpečné, rodičia kúpili novú zábranu, aby som nemohol ujsť z obývačky. Ujo Peťo ju promptne namontoval a odvtedy je mojim výletom za nebezpečenstvom koniec.

Teda, aspoň tak to rodičia plánovali. Lenže čo by som to bolo za zvedavca, ak by som sa ju nepokúsil hneď prekonať? Ešte sa mi to síce nepodarilo úplne, ale prvé pokusy vyzerali celkom sľubne:

Koncom mesiaca som mal meniny, moja neskutočná, milujúca a milovaná maminka nám aj s tatinom vystrojila oslavu. A čo by to bolo za oslavu bez poriadnej párty čapice :)

Ale ešte roztomilejšie vyzerám v ušianke, čo poviete? Áno, je mi síce ešte veľká, ale veď zima je ďaleko :)

Na meniny som dostal kopu hračiek a hneď som sa na ne vrhol. Väčšina z nich vyhráva, píska, svieti, bliká, to všetko ja mám veľmi rád. Aj keď televízor je ťažká konkurencia, tomu sa máloktorá hračka vyrovná. Snáď len ten môj obľúbený vešiak :)

No a to je za september všetko. Doplním už len, že mám zhruba 7,2 kila, 7 zubov, dvoch milujúcich rodičov, 4 najlepších starých rodičov a kopec iných ľudí, ktorí mi prajú.