10.4.2017

Výborné správy! V prvom rade - dnes som mal prvú stolicu. Teda nie úplne prvú v živote, ale rozhodne prvú od júna minulého roka, kedy mi spravili kolostómiu. Zošité črievko teda funguje! Za to patrí veľká vďaka mnohým ľuďom - v prvom rade úžasnému operatérovi, MUDr. Králikovi. A taktiež všetkým sestričkám a doktorkám z ARO aj na chirurgii, ktoré sa o mňa starajú dňom aj nocou. A nemajú to so mnou veru jednoduché, začínam totiž poriadne vymýšľať. Čím menej morfia mi púšťajú, tým som čulejší.

Ráno som ešte hral urazeného, s maminkou som nechcel moc komunikovať. Naschvál som od nej odvracal pohľad, aby som jej dal najavo, že sa mi vôbec nepáči, že ma tu necháva samotného. Ale poobede už ma to prešlo a dokonca som sa na ňu usmieval :) Dostala ma totiž na mojú najobľúbenejšiu hračku - jej mobil. Z tej zmeny nálady boli sestričky úplne paf, lebo doteraz ma poznali iba ospalého a uboleného. A trošku sa ma aj boja, aby ma nevyrušili a ja som nespustil poriadnu sirénu :) No ale veď už u nich dlho nebudem, zrejme zajtra ma už preložia na chirurgiu.

Ráno ma doktori vyšetrili a skonštatovali, že je všetko viac-menej v poriadku. Peristaltika je síce slabo počuteľná, ale predsa tam je. Sono bolo tiež v norme a z drénu mi už nič nevyteká, takže mi ho budú môcť zrušiť. A nazogastrickú sondu mi už vytiahli úplne. Stále dostávam antibiotiká a vnútrožilovú výživu, ale pomaly ma začínajú rozpapávať čajom. Ten tolerujem bez problémov. Naviac sa mi zlepšilo dýchanie, takže onedlho nebudem potrebovať ani kyslík.

Jediné, čo si so sebou ponesiem na chirurgiu je tak centrálny venózny katéter, ktorý mam zavedený cez krčnú tepnu. Cez neho mi budú podávať lieky a robiť odbery krvi, je to tak šetrnejšie. Operačnú ranu sme zatiaľ nevideli, ale mala by byť malá. Takže sa možno čoskoro dostanem aj tam, kde túžim najviac - do maminkinho náručia. Už aby som tam bol... Milujem totiž svoju maminku, viete?