12.4.2017

Pomaly regenerujem. Dnes mi zrušili drén z bruška aj cievku na cikanie, ale centrálny venózny katéter zavedený cez krčnú tepnu nechali. Dostávam totiž ešte stále infúzie, antibiotiká aj lieky proti bolesti. Tá ma totiž trápi asi najviac, hlavne pri kakaní. Kakám totiž skoro každé dve hodiny a najradšej do čistej plienky. A prdkám hlasno :) Zajtra mi budú robiť sono, mal som v moči totiž stopy krvi. Snáď to nebude nič vážne.

Podľa doktorov však príliš časté kakanie nie je dobré pre moju ritku. No ale čo si počneme? Veď si s tým nejako poradia, majú na to nástroje. Začali mi dávať už aj mliečko, ale moc ho nechcem piť. Maminka však objavila nový trik - zistila, že keď ona pije z jej fľaše vodu, ja v pohode vypijem mlieko :) Som zvedavý, kedy tento jej trik prekuknem.

A trápi ma aj spánok, presnejšie jeho nedostatok. Som totiž strašne citlivý na iné deti a keď niektoré čo i len zamrnčí, okamžite sa zlaknem a začnem srdcervúco plakať. No a keďže sme na izbe traja, spinkám tak maximálne 15 minút raz za čas. Iné zvuky mi paradoxne nevadia - ani keď sa bavia dospeláci, ani keď napríklad buchnú dvere. Je to asi daň za to, že som sa doteraz nemohol s inými detičkami stretávať, keďže hrozilo veľké riziko infekcie RS vírusom, ktorý bol pre mňa smrteľne nebezpečný.

Keď už hovoríme o spánku, tu je asi najväčší gól: viete, kde spala maminka? Na stoličke. A prečo? Pretože v nemocnici nemali dostatok postelí! Áno, čítate správne. Proste jej povedali, aby si ustlala na stoličke. Sila, však? Lekárov aj personál tu majú perfektný, ale vybavenie - škoda reči. Našťastie v noci sestrička priniesla aspoň matrac, ale len tak - položený na zem. Dúfam, že dnes už sa pre ňu posteľ ujde.