16.12.2016 - 22.12.2016

Zasa ten týždeň ubehol neskutočne rýchlo. Najskôr sme v piatok boli na kontrole hneď u dvoch chirurgov na Kramároch. Najskôr sme šli ku špecialistke na choroby čriev, kam spadajú aj prípady s kolostómiou. Pani doktorka ma pochválila, vraj som krásne bábo. A po bližšom preskúmaní toho môjho vybehnutého črievka skonštatovala, že pomaly prichádza čas na jeho definitívne vyriešenie. Dokonca ma už aj objednala na operáciu - 7. marca 2017 nastupujem do nemocnice. Dovtedy si však musím dávať sakra pozor, aby som neochorel.

Ďalším v poradí bol doktor - odborník na hrudník - ten mi pozrel môj hemangióm. Záver je taký, že buď hemangióm sám vybledne a stratí sa, alebo ho pri vyššie spomínanej operácii bruška vyrežú. Pravdepodobnejšia je asi druhá varianta, lebo doteraz ten hemangióm len rástol a rástol. Najradšej by som ho zjedol, tak ako moju ruku:

Cez víkend sme boli na obede s mojim bratrancom Tomášom. Ale úprimne? Príliš si z tej udalosti nepamätám, všetko som totiž prespal. Proste, akonáhle ma uložia do kočíka, môžu naokolo aj traktory padať a ja spím a spím.

V utorok séria vyšetrení pokračovala, tentoraz na Antolskej. Najskôr mi robili sono pečene a bruška. Celého ma pomazali takou divnou studenou pastou a chodili mi po brušku hore-dolu sondou. Na prekvapenie doktorky aj rodičov som vôbec neprotestoval a ani nemukol. Výsledok kontroly je taký, že pečeň, obličky aj všetky ostatné vnútorné orgány sú na tom veľmi dobre, nie je s nimi žiaden problém.

Zo sona sme rýchlo utekali na fyzioterapiu, tam ma už čakala moja cvičiteľka Tonka. Pochválila maminku, že so mnou vie parádne cvičiť a ukázala jej ďalšie finty. No a z terapie nasledoval šprint na neurológiu. Odtiaľ si nesiem ďalšiu dobrú správu - neurologicky som v poriadku. Teda až na fyzické rozmery, ktoré su hlboko pod normou, ale čo už? Veď to neskôr dobehnem. Takto sa už napríklad snažím obrátiť na bruško:

S papaním je to také všelijaké, zasa začínam štrajkovať a blbnúť. Jeden deň spapám krásne skoro 600 ml, druhý to musia do mňa rodičia ládovať po kúskoch asi na stokrát. Pozitívom je, že mi veľmi zachutil banán - je sladučký a oveľa lepší, ako tie hnusné zeleninové príkrmy bez chuti. A mali by ste ma vidieť, aký som celý ulepený keď ho dopapám :)

Moja skvelá maminka nám vyzdobila ten najkrajší vianočný stromček na svete. Dokonca už sú pod ním aj nejaké darčeky! Teda, niektoré sú také veľké, že je skôr vianočný stromček pod darčekmi :) Som zvedavý, čo v tej obrovskej krabici je. Dúfam, že to bude pre mňa.

Všetkým, kto mi celý rok držali palce, želám spolu s rodičmi nádherné vianoce!