23.12.2016 - 29.12.2016

Moje prvé vianoce! Strávili sme ich všetci traja spolu - moja neskutočná maminka, tatino a ja. Aj keď to sprvu nevyzeralo bohvieako, maminku totiž celý týždeň bolel striedavo zub a ucho. Ešte v týždni pred vianocami bola u obvodnej doktorky aj u zubárky, ale 24.12. sa jej bolesti zhoršili natoľko, že sme s ňou o 4tej ráno išli na pohotovosť. Skrátim to - po 5 hodinách na pohotovosti doktori skonštatovali, že to nebude ani zápal trojklanného nervu, ani zápal ucha, ale zub. Takže nasledovala ďalšia pohotovosť - tentoraz zubná. Tam maminke vytiahli 4 nervy z toho istého zuba, ktorý jej len minulý štvrtok opravovali.

Napriek tomu, že bola celá ubolená, spravila nám tie najkrajšie vianoce na svete. Dokonca stihla pre celú rodinu aj vyrobiť darčeky, napríklad krásnu fotoknihu:

A samozrejme aj vyzdobila štedrovečerný stôl:

Suverénne najviac darčekov dostal - hádajte kto? Áno, správne, predsa ja :) Schválne, viete ma medzi nimi na fotke vôbec nájsť?

Ale ani na rodičov Ježiško nezabudol. Napríklad tatino dostal od mamičky úžasne osobný darček - prívesok s mojou fotkou. Takže ma teraz bude mať na krku :)

Najväčšiu radosť som mal asi z novej stoličky, vďaka ktorej sedím pri stole konečne v jednej rovine s rodičmi. Všetko z nej vidím a ani rodičia sa pri kŕmení nemusia toľko zohýbať.

Mimochodom, najnovšie mi začali dávať ovocné príkrmy. Milujem predovšetkým banán, ten je sladučký! Dokonca pri ňom sám otváram ústa. Ale nepohrdnem ani strúhaným jabĺčkom a hruškou. A keď mi naviac dajú piť ovocnú šťavu, to svojich rodičov milujem najviac na svete :)

Mimochodom, zo stoličky sa perfektne pozerá telka. Pomaly sa zo mňa stáva televízny maniak. Obľubujem predovšetkým rozprávky, napríklad Hľadá sa Dory. A viete, čo pozerám najradšej? Nákupné maniačky :) Tie dokážem sledovať nepretržite.

Keď zrovna nečumím na telku, rád sa hrám na mojej farebnej hracej deke. Visí na nej totiž jedna plyšová krava, ktorá ma neskutočne irituje. Preto sa s ňou permanentne bijem. Zatiaľ to prežila :)

Hneď na prvý sviatok vianočný sme išli na návštevu k babke a dedkovi do Púchova. Mám to tam veľmi rád, neustále tam spoznávam nové veci. Napríklad na záhrade majú krmítko pre vtáčiky kde neustále lietajú sýkorky, vrabce a iné operence. Naviac sa so mnou starí rodičia stále hrajú a venujú mi pozornosť. A ja mám veľmi rád, keď som stredobodom pozornosti :) Takto mi napríklad babka hrkala:

A takto sme sa spolu rehotali:

Na šťastie pre všetkých zúčastnených sa však skôr alebo neskôr unavým a sladko zaspinkám, takže si môžu oddýchnuť aj rodičia a starí rodičia.

Ale tak po hodinke dobrého spánku som zasa pripravený vymýšľať, špekulovať, no proste robiť radosť všetkým naokolo...

Celá rodina všetkým želám šťastný a úspešný nový rok. Keďže sa môj stav viac-menej stabilizoval a všetko ostáva po starom, rozhodli sme sa, že blog budeme odteraz písať iba raz mesačne. Ďakujeme za porozumenie.