Január 2017

Nový rok som strávil u starých rodičov v Žiari nad Hronom. Poviem vám, nezobudil som sa na ten rachot za oknami, ale na hlad. Musím sa priznať - dal som si nové predsavzatie na rok 2017: urobím maminke radosť a začnem viac papať.

S tým mi veľmi pomáhala moja skvelá maminka. Prišla na veľmi zaujímavú vec - najviac spapám, keď spím. Od tej Silvestrovskej noci dostávam papať aj keď o tom vôbec neviem.

Samozrejme som viac a viac naročnejší na údržbu. Napríklad nútim svojich rodičov nosiť ma stále na rukách. Niekedy idú až do úplného vyčerpania, ako napríklad maminka na tejto fotke:

No a niekedy nosenie zmohne mňa a odkväcnem priamo na rukách:

Už koncom minulého roka som sa začal pekne otáčať z chrbáta na bruško, ale len do jednej strany (zaujímavé je, že do tej, kde mám stómický sáčok, hoci ten by mi mal teoreticky prekážať). Preto fyzioterapuetka naučila moju maminku nový cvik, aby ma donútili trošku sa naťahovať aj na druhú stranu. A zabralo to! Včera som sa sám otočil na druhú stranu:

4.1. som išiel na návštevu k dvojčatkám Emke a Oliverkovi, ktorých poznám ešte z nemocnice na Antolskej. Trošku som sa ich bál, keďže sú zhruba 2x takí veľkí ako ja, aj nejaká ta slzička mi vyšla. Ale ja ich určite čoskoro dobehnem! Takto sme sa hrali na deke:

Často chodíme von, napríklad za lekármi alebo len tak do obchodov. Vtedy ma maminka teplo vyoblieka do takéhoto krásneho kožúška:

Keď po vianočných sviatkoch ocko nastúpil do práce, začal mi veľmi chýbať. Preto keď som vstal a nemal ho pri sebe, zobral som mu tričko a zaspal som na ňom. Ach môj úžastný ocko, ako ho ja veľmi ľúbim.

Na vianoce sme dostali odšťavňovač a tak sme ho hneď aj vyskúšali. Ocinko mi odšťavnil hruštičku s jabĺčkom a poviem vám - mňami mňam:

Okrem papania všetkého sladkého milujem aj pozerať na telku. Som maniak hlave na Simpsonovcov a Nákupné maniačky. Iné veci ani nekukám. Tu máte dôkaz toho, ako sa viem zahladieť:

Najhoršie je, že vo svojej hyperaktivite nedám maminke ani chvíľku času na vycikanie. Stačí sekunda nestráženia a hneď niečo vyparatím, napríklad sa pretočím v kresielku. Preto mam musia rodičia všade pripútavať.

Maminka mi dala vyrobiť pamätnú tabuľku s mojim menom, dátumom narodenia a pôrodnými rozmermi. Aby som nikdy nezabudol na to, aká to bola dlhá a náročná cesta kým som sa dostal domov k rodičom.

20teho januára sa mi podaril husársky kúsok. Maminka ma nechala ležať na posteli a odbehla do chladničky po mliečko. Kým sa vrátila, otočil som sa na brucho, schmatol jej telefón a začal som facebookovať. Vážne, pridal som jej jednu slečnu medzi priateľov :) Som proste internetové dieťa.

Preto sa mamina rozhodla, že mi založí vlastný facebookový účet (Miško Kvasnica), kde si možem pridávať priateľov a deliť sa s nimio zážitky, fotky a videá. Ak chcete, pošlite mi žiadosť o priateľstvo a budete rýchlejšie informovaní o novinkách na blogu.

Maminka s tetou Adelkou a s Jankou (mamičkou vyššie spomínaných dvojičiek) sme sa 21. januára vybrali na návštevu do Nitry, kde si baby pozerali svadobné šaty. Ja som bol zatiaľ s ocinkom u tety Adelky a uja Paťka sám. Mali sme pánsku jazdu. Ocino konečne pochopil, aké tažké to so mnou je a aký som náročný na kŕmenie a uspávanie. Ale býva s ním aj sranda, napríklad ked sa bláznime:

alebo tancujeme:

Bude zo mňa tanečný talent, no nie?

Od Paťa a Adelky sme išli na návštevu za starými rodičmi do Žiaru. Viete, v marci ma čaká operácia a preto už od februára nechcem nikam chodiť a pokúšať čerta, aby som neochorel. Bol som pozrieť svojho prastarkého do Kunešova. Verte-neverte, má už 93 rokov! Maminka sa rozhodla ukázať ma a za chvíľku si ma schytil a začal spievať a rozprávať sa. Bol úžasný. Však keď budem fit, prídem mu aj ja potom vyprávať moje gugu a gaga.

Od mojich starkých som dostal hovoriaceho maca a takto som sa s ním bláznil a rozprával sa s ním:

Každé ráno, keď s maminou vstaneme, pozeráme na jej telefóne nejakú rozprávku. Minule mi mamina zapla Zarafu. Poviem vám, bol som z nej tak hotový, že som si ju musel pozrieť ešte raz.

Neustále skúšam nové príkrmy. Najnovšie mi tatinko spravil zemiačik s brokoličkou. Ani si neviete predstaviť, ako mi chutí. Celý ho spapám, hoci na mňa hádže všelijaké ksichty:

Ostatný víkend sme boli na návšteve u babky a dedka v Púchove. Prišli ma pozrieť aj teta Lenka a moja sesternica Alžbetka. Bol som nevrlý, lebo som bol unavený, ale po polhodinovom spánku som sa polepšil a nechal sa nimi nosiť a bližšie sa zoznámiť. Fascinovali ma hlavne ich okuliare:

Babka ma nielen nosila, ale ukázala mi aj drozda za oknom. Kukal som naňho ako teliatko na nové vráta, niečo také som ešte nevidel. Jáááj, ako sa ja teším, až sa budeme naháňať v babkinej záhrade!

Zvyšok už len tak náhodne:

7meho januára: začal som sa s maminkou hrať na brušku:

10teho januára: niekedy ma maminka povyzlieka a ako vždy sa jej šikovno pretočím na bruško a tak si rozjímam nahý a zvedavý:

24tého januára: začal som viac a viac vnímať hračky. Najnovšie som si obľúbil toto hovoriace autíčko, ktoré už viem aj sám zapnúť a tešiť sa z neho: