5.4.2017

Tak ma znova prijali na Kramáre. Ráno mi najskôr anesteziologička vypísala správu, že som schopný zákroku v celkovej anestéze a čo všetko mi počas operácie budú podávať. Okrem celkovej anestézie by som mal dostať aj takú lokálnu do chrbta, čo by malo zmierniť bolesti po prebúdzaní po operácii. Veď taký zákrok, pri ktorom vám rozpárajú celé bruško nie je veru žiadna sranda a jazva sa mi bude hojiť veru riadne dlho.

S vyplnenými papiermi sme šli do chirurgickej príjmovej ambulancie. Tam bol veľmi milý ujo doktor, čo sa volá René. A predstavte si, pamätal si na mňa ešte z minula. Veď už ma mali chirurgovia dvakrát na operačnom stole - raz minulý jún mi zobrali tretinu hrubého čreva a potom zasa v októbri robili plastiku hernie a prolapsu kolostómie. No a ten milý pán doktor (spolu so sestričkou) sa rodičov pýtali na všetko možné aj nemožné a vypísali nám ďalšiu hŕbu papierov.

S nimi sme už šli na 1. poschodie, tam je totiž lôžkové chirurgické oddelenie pre dojčatá. Maminka ma musela najskôr okúpať, v čom je zdárne sekundoval ocino. Potom mi odmerali teplotu (museli merať trikrát, raz dokonca aj priamo v mojom hrubom čreve), lebo sa im stále niečo nezdalo. No a na koniec celej procedúry ma zvážili - podľa ich ručičkovej váhy mám 5760 gramov. Mimochodom, za tú váhu by sa nemuseli hanbiť ani v socialistickom zelovoce z 80tych rokov minulého storočia :)

Potom sme už šli s maminkou na izbu. Na oddelení majú poriadny nátresk, lebo sú spojení ešte s jedným oddelením, takže miesta je málo. Ráno sme dokonca boli na izbe traja, poobede už len dvaja. Spolubývajúcim mi je trojročný Marko, ktorému tiež idú zatvárať kolostómiu. Ale on mal ešte komplikovanejší priebeh, raz mu ju už zavreli, ale črievko nepracovalo, ako malo, tak mu ho zasa museli otvoriť. Takže teraz je to preňho druhý pokus. Dúfam, že u mňa to klapne hneď na prvý raz.

Aj keď, uvidíme, čo mi vlastne budú robiť. Najskôr mi totiž zobrali krvičku na rozbory a výtery zo všetkých otvorov. Potom mi doktor dosť nepríjemným spôsobom (prstom) vyskúšal, ako je na tom môj zaslepený kúsok črievka od konečníka. No a nepáčilo sa mu to, je vraj úzky a krátky. Preto mi spravili ešte vyšetrenie kontrastnou látkou. Tú mi napumpovali nielen cez konečník, ale aj do celého hrubého čreva cez kolostómiu. Bolo to bolestivé, veľmi som plakal.

Našťastie tu mám moju jedinečnú maminku, ktorá si ma vie pekne pomojkať a utíšiť. Tak si asi viete predstaviť, ako som asi musel trpieť keď dokonca aj pri nej som ešte vzlykal. Zatiaľ ešte presne nevieme, kedy bude operácia. Ale určite nám to dajú vedieť aspoň 6 hodín pred ňou, lebo presne toľko pred zákrokom nesmiem papať. Ono s tým papaním to tu aj tak bude divné, nedovolia totiž mamine (žiadnej mamine, nielen tej mojej) používať jedlo z domu. Umelé mlieko aj príkrmy preto zarábajú sestričky na oddelení. Čo vám o tej chuti poviem? Veru nič moc. Ale bol som taký vyhladelý, že som zjedol aj nejakú divne vyzerajúcu kombináciu zemiaka a mäsa, čo vyzerala ako krupicová kaša. Vážne, celá bola biela.

Poobede nás bol pozrieť ocinko. Aspoň chvíľku som bol s ním a mamina si mohla na sekundu oddýchnuť a napapať sa. Aspoň na dve hodiny sme boli zasa všetci spolu ako rodina. Mám rád takéto chvíle a rodičia takisto. Maminka tatinovi predviedla, ako mi vyparádila postieľku. Dala mi do nich vankúše z domu, aby som sa nebúchal o mreže a nad matrac mi natiahla hračky. Vyzerá to fakt super a isto mi všetky ostatné deti závidia :)

Čo ešte dodať? Ak všetko dobre pôjde, zajtra by ma mali zoperovať a zašiť mi to moje nešťastné črievko. Pôvodne uvažovali, že ten vybehnutý kúsok odrežú, ale keďže je spodné črievko také krátke, zrejme ho budú musieť ponechať, aby vedeli oba konce spojiť. Ozaj, ešte jedna neoficiálna informácia - hemangióm, čo mám na hrudníku, zrejme nebudú operovať vôbec. Išlo by totiž o kombináciu "čistej" a "špinavej" chirurgie a do toho sa nechcú púšťať. Takže ma niekedy v budúcnosti bude čakať zrejme ešte jedna operácia. Hlavne nech tá zajtrajšia dobre dopadne, držte palce!