Jún 2017

Na začiatok jedna oneskorená fotka z minulomesačného krstu:

No a teraz už k júnu... Nezačal sa vôbec dobre, sklátila ma totiž choroba. A to hneď dvakrát. Najskôr nám začiatkom mesiaca zhatila spoločný rodinný výlet do Tatier - ocino tam mal totiž konferenciu a rodičia chceli, aby som videl ozajstnú prírodu. Ale čo čert nechcel - deň pred odchodom (keď už bolo všetko pobalené a nachystané) som zrazu dostal teplotu, grckal som a dokonca sa objavili aj soplíky - prvé v mojom živote. Museli sme teda ísť k doktorke a tá mi predpísala antibiotiká (Zinat). Zo začiatku som lieky moc netoleroval a stále grckal, ale potom sme sa ich s maminkou naučili papať. Kľúčom bolo pol hodinu pred papaním podať lieky a až potom nakŕmiť.

Samotné papanie počas chorôb nebola žiadna sláva. Iné ako jogurty (Nestlé vanilkový) som ani nechcel. Je teda skôr zázrak, že som aj z toho trošku pribral. Vážim 6,300 kg. Ozaj, rozhodne nezabudnite svojim detičkám počas antibiotík podávať probiotiká (my máme Biogaiu), tie totiž obnovujú črevnú mikroflóru, ktorú lieky zabíjajú.

Aj keď som skoro nič nepapal, v telesnom vývoji robím značné pokroky. Začal som postávať trošku na nôžkach a oporu mi robí mamina a náš gauč. Zatiaľ však stojím iba na špičkách, lebo mám slabý chrbátik aj nôžky a ešte to sám neustojím. Však sa kuknite:

Ďalším pokrokom bolo, že si sám dokážem podržať fľašku s pitím. Sám od seba sa mi ale do pitia príliš nechce, to maminka musí do mňa tlačiť tekutiny, aby počas choroby predišla dehydratácii. Rodičia dokonca zo žartu hovoria, že asi žijem zo vzduchu :) Vážne, ak by ma nenútili jesť a piť, ani by som moc nenamietal, priam naopak.

Keď sme doma tak s rodičmi blbneme a mám rad svoje pesničky. Kukám na ne ako teliatko na nové vráta :D Kukajte, ako tancujeme s maminou:

Čoraz viac sa začínam pohybovať, aj keď zatiaľ sa hlavne priťahujem rukami. Štvornožkovať sa mi príliš nechce, ale snažím sa. Darí sa mi hlavne vďaka mojej skvelej fyzioterapeutke Tonke, ktorá je tá najlepšia fyzioteta na svete!

Tento mesiac sme boli pozrieť aj našu logopedičku, ktorá mi má pomôct s papaním. Usúdila, že môj problém je v tom, že chcem papať sám. Samozrejme, ešte nemám dobré koordinovanie, takže je to tažké. Dosť mamine vzdorujem. Niekedy to aj pochopím, ale je to na veľmi dlhé lakte :D

Choroba čislo dva ma skolila koncom júna. Mal som vysoké teploty - až 39,0 - a ťažko sa zrážali. Hlavne som nechcel nič piť a jesť. Niečím som si poškodil pery a mal som zhora aj zdola strašne veľa áft. Našťastie mi pani doktorka naordinovala hojivú mastičku a tiež som dostal nové antibiotiká - Suprax. Dôležité tiež bolo, že ma maminka neustále nútila piť čajík, takže som našťastie nemusel ísť do nemocnice na infúzie. Nakoniec sa všetko preliečilo a za týždeň som bol znova fit.

Dokonca som začal intenzívnejšie loziť po byte. Až tak veľmi, že maminka musela spraviť rôzne zábrany zo škatúľ, aby som neušiel do kuchyne alebo pod stôl. Ale s mojou šikovnosťou som jej to celé rozobral a začal som na tie škatule loziť. Dosť mi to pomohlo sa rozcvičiť.

No a škatule nie sú jediné, na ktoré lozím. Takto zblízka som napríklad študoval bábiku, ktorú má moja sesternica Kristínka v Hlohovci:

V Hlohovci majú takých super hračiek oveľa viac, ale tou najlepšou je záhradný bazén. Keďže sa blíži kúpacia sezóna, maminka mi kúpila špeciálne plienky do vody a hlavne takéto parádne kúpacie koleso okolo krku. Síce v ňom vyzerám trochu ako žabiatko, už sa nemôžem dočkať, ako sa osviežim.

No a posledná novinka - už mám 5 zubov! A to nie hocijakých, ale 5 riadne veľkých tesákov. Najlepšie by vám o tom mohla rozprávať maminka. Keď do nej zahryznem, nie je jej veru všetko jedno. Ale našťastie ma neskutočne ľúbi, tak mi to vždy prepáči :)

No a to je z júna všetko. Viem, že s blogom trochu meškáme, ale veď to poznáte - choroby, cestovanie... Dúfam, že budúci mesiac bude načas. Inak, stále ma nájdete na facebooku, tam rodičia vždy napíšu nejaké novinky.